Pri výstavbe dopravných komunikácií sa vo veľkej miere uplatňujú rôzne geosyntetické výrobky. Napríklad pri pozemných komunikáciách oddeľujú separačné geotextílie hrubozrnný materiál násypu alebo ochrannej vrstvy vozovky od jemnozrnnej zeminy podložia a bráni tak ich postupnému premiešaniu pri hutnení a cyklickom zaťažovaní dopravou. Jednotlivé vrstvy si tak dlhodobo zachovávajú svoje navrhnuté vlastnosti. Pri zabudovaní do stavby plnia geotextílie okrem separačnej funkcie neoddeliteľne aj funkciu filtračnú.
Pre zabudovanie geotextílií do stavieb existuje v Európe mnoho národných systémov alebo noriem definujúcich konkrétne požiadavky na tieto výrobky. Vybrané systémy majú dlhú tradíciu, opierajú sa o praktické skúsenosti z testovania výrobkov, ako na stavbách, tak aj v laboratóriách, pri definovaní okrajových podmienok. Počas rokov boli jednotlivé systémy niekoľko krát upravované a v náväznosti na európsku harmonizáciu v oblasti stavebných výrobkov boli zladené s predpismi Európskej únie, najmä v oblasti skúšobných noriem.
Pre geotextílie, ktoré sa vyrábajú pre použitie vo výstavbe pozemných komunikácií, platí harmonizovaná európska norma EN 13249, pre výstavbu železníc sa majú používať geotextílie vyrábané v súlade s normou EN 13250.
Pri geotextíliach (resp. všeobecne pri stavebných výrobkoch) je potrebné rozlišovať princíp voľného pohybu tovaru a vzájomného uznávania výrobkov v krajinách EU (európske harmonizované normy) od národných predpisov pre zabudovanie výrobkov do konkrétnych stavieb (napr. systémy pre Nemecko, Škandináviu, Rakúsko).
